Po pár sedeniach s manželským párom som sa opýtala: "Chcete pokračovať v stretnutiach? Už dokážete vypočuť jeden druhého." Domnievala som sa, že keď po sebe nehádžu ostrými slovami, stačí to, aby fungovali. Vzťahy, kde sa nakopia krivdy žijú inú realitu. Majú medzi sebou sklennú stenu - vidia cez
Predstavte si, že chcete dať syna Rasťa na súkromnú základku. Manžel v tom nevidí zmysel za toľké peniaze. A tak každá strana prihadzuje argumenty. Ž: "Kam inam investovať, ak nie do detí!" M: "Investujeme do nich našou pozornosťou." Ž: "Hlavne, že chceš kupovať nové auto.
Do drevenej misy sme nosili postupne odkazy. Čo tu chceme nechať, čo nám už neslúži. Ľudia sa postupne dvíhali zo stoličiek. Ja tu nechávam: Pochybnosti o sebe. Rýchle hodnotenia druhých. Modrú košeľu, ak ju nik z vás nenájde. Dojímali sme sa, smiali, mnohí mlčali a v tichu kládli svoje papierové
Od nahrávania tohto dielu sme sa zobrali. Bola to "Svatba po deseti" (letech). V novom videu sa s vami delíme o témy, ktorými sa navzájom dvíhame zo stoličiek. Pretože nie, ani po dekáde nemáme hotovo. Lektorujem Nenásilnú komunikáciu a v sérii partnerských videí Vzťahové kukátko vás nechám nahliadnuť,
V medzimestskom autobuse sa starší pár baví: "Si normálny, veď sa vystupuje zadnými dverami, kam ideš?!" Po chvíli ticha. "To si zase vymyslela! Autobus tu zabáča, kvôli tebe sme poblúdili." Ľahko sa zamotáme do hry o pravdu Správne je to takto. Rozdelí nás na dva tábory,
Som prehltená a rozlietaná. Život má tempo, na ktoré nie som trénovaná. Prečo do plného kalendára vkladať vzdelávanie v komunikačnej téme? S každým sa dorozumiem. Žijem fajn život. Takéto uvažovanie by mi šlo hlavou len pár rokov dozadu. To, že som v nepríjemnej situácii s kolegyňou cukla a večer prežívala
So Zdenom tvoríme pár 10 rokov, máme spolu dve deti. Prvé roky sme nejako spontánne plynuli, odkedy sme rodičmi, náš vzťah si vypýtal viac pozornosti. Lektorujem Nenásilnú komunikáciu a v sérii partnerských videí Vzťahové kukátko vás nechám nahliadnuť, ako sa komunikácia vyvíja a neraz drhne u nás doma. V prvom
"Vieš, som s manželom 36 rokov a ešte som neprišla nato, ako sa spolu rozprávať, preto som tu.", povedala mi po prvej kurzovej hodine účastníčka. Volajme ju Zlatka. "Wow", hovorím jej." Počuť, že v dlhodobom vzťahu máš životný oheň a hľadáš posun, krásne." Tu
Písala som list svojmu budúcemu ja. Bola to úloha v rámci môjho mediačného výcviku. Za čo si chcem poďakovať, čo som okúsila za posledné mesiace? Ďakujem ti, Jana, že sa púšťaš do rozhovorov s neistým výsledkom. Nevieš či sa človek nahnevá alebo zostane zahanbený. Či naozaj započuje, čo sa snažíš
Počas dilemy či synovi meniť škôlku, som prosila o radu kamošov zo Žiliny. Júlia a Dano sú rodičia, Júlia pôsobí ako terapeutka, Dano sprevádza deti v lesnej škôlke. Nahrali mi správu, ktorá mi dlho znela v ušiach. Nahla misku váh k dobrému rozhodnutiu. "V kontakte s prírodou sú deti
Zobudím sa a nepatrným pohybom preberiem aj Margarétu. Desať minút po zobudení patrí jej. Potrebuje načítať program, v ktorom sme už dve oddelené bytosti. Z gauča sledujeme Zdena, ako sa kníše pri kuchynskej linke, pripravuje raňajky. Ukročuje doprava smerom k panvici, doľava ku kávovému filtru. Jeho ranný krok sun krok.
Eva, Lucia a Nina, spoločne sme mali tradíciu. Brali sme nás každoročne na babský výlet. Berlín a nekonečné čakanie na vychýrený Ramen. Praha a bláznivé fotenie sa v automate. Malta a náhly pád zo schodov. Štokholm, ktorý som vynechala. S pribúdajúcimi potomkami a komplikovanou logistikou sme zmenili koncept. Každoročne sa