Potrebujeme lásku. Ako jej vytvoriť priestor, aby objala zlosť?

Stane sa niečo zásadné, ak si po veľkej človek neumyje ruky?
Ako sa má obliekať 40-ročná žena-matka?
Čo si myslíš o očkovaní?

Predstavme si, že tieto 3 otázky dostanú ľudia rôzneho veku, kultúrneho zázemia, sociálnych vrstiev a životných skúseností.
Niektorí z nich vedia, ako je to správne. Ktorí sú to?

Dôvera

Na našom workshope otec zdieľal zlomový moment vo vzťahu k svojmu 3-ročnému synovi. "Štvalo ma, keď plakal a nechápal som dôvod. Máš všetko, je o teba postarané! Prečo? Teraz nám je spolu oveľa ľahšie. Zmenilo sa jediné. Začal som mu veriť. Dôverovať, že to, čo prežíva je skutočné, uznať to a byť pri ňom, kým to prejde."

Veríme ľuďom, keď zažívajú radosť? Dokážeme uveriť, že rovnako skutočná je aj ich bolesť a trápenie?

Pravda a moc

Dievčatko si líhalo na zem, ohadzovalo sa drobnými kamienkami. Po chvíli upozorňovania došli jej babke nervy. Vyrútila sa z lavičky k malej slečne a svoj hnev naplno prejavila.
"Čo si prasa?!"
"Oblečenie má zostať čisté!"
"Máš dosť rozumu, aby si nerobila hlúposti!"
Možno babkinmu hnevu podkúrilo niektoré z týchto troch presvedčení. Možno mala inú zvnútornenú pravdu. Jedno bolo zrejmé. Celým telom sa cítila v práve a použila moc, aby situáciu napravila.

Opodiaľ stáli moje zmätené, od uší po päty zafúľané deti. Špina je v našej rodine prípustná. No okamihy, kedy jednám rázne ako babka na ihrisku, v presvedčení o vlastnej pravde, dobre poznajú.

Čo by sa stalo, keby sme vedeli zacúvať od vlastnej pravdy a prehodnotili či je pre nás aktuálna a dôležitá? A čo s mocou, ktorú máme? Ako s ňou pracovať vo vzťahoch, aby nevalcovala lásku?

Vypočujte si podcast, kde vedkyňa popisuje, prečo je pre nás ľudí prirodzené držať sa pevne svojich presvedčení.

Duša

Pokiaľ uveríme len v mozog a svaly, stále bude niekto múdrejší a silnejší. Ak nepripustíme do života koncept duše, vedie nás to k dehumanizácii. Táto pôsobivá myšlienka je z rozhovoru Davida Brooksa a Oprah Winfrey ku knihe The Second Mountain.
Duša nemá dokonalé miery, dobré štatistiky ani nepredvídateľné nálady.
Len si tak je. Zmazáva rozdiely, zjednocuje.

Môj obraz duše ma vedie na začiatok, k ranému detstvu. Stačilo byť, rásť a dozvedať sa o svete. Cítiť blízkosť, bezpečie a prežívať okamihy naplno. S radosťou i sklamaním. So zvedavosťou. Postaviť sa, nechať si pofúkať koleno a kráčať ďalej.

Spomínaš si, aké to bolo? Prečo by si vtedy považoval/a druhého za menej?

Niektorí ľudia vedia, ako je to správne.

Som jednou z nich. Zabúdam a často tápam, ako veriť, rozpúšťať v sebe zabetónované pravdy, narábať s mocou a vidieť v druhých čistú dušu.  Ja som sa rozhodla na tieto zručnosti zostriť pozornosť. Zoznamovať sa s nimi a zisťovať, čo mi slúži, čo ma k sebe a ľuďom približuje.

Nenásilku lektorujem, pretože som sama potrebovala jej múdrosť. Zúfalo som prehliadala svoje hranice, necítila kontakt s pocitmi a stránila sa konfliktov.
Videla som v správaní ľudí ich jasné úmysly.

Raz mesačne robím online vysielanie - Nenásilné stretnutie. Pozývam aj teba. Najbližšie s témou: Bez moci je láska bezmocná. Aká je úloha moci vo vzťahoch? Hodinové stretnutie je minikurz, podcast a diskusia v jednom.
Klikni, zisti viac a pridaj sa.


Moja dcérka hladká pri čítaní Troch prasiatok vlka.
Ešte neurobila hrubú čiaru za dobré a zlé. Lásky ma dostatok.

Poďme dať šancu vlkom. Možno nám porozprávajú zaujímavý príbeh z inej perspektívy.